Mnohí ju nazývajú horou hôr.
Miestom, kde sa nebo dotýka Zeme.
Podľa legendy sa pod horou nachádza Telos – éterické lemúrske mesto svetla. Miesto vysokej múdrosti, kde vedomie jednoty stále žije v jemnejších úrovniach reality.
Nad vrcholom sa často objavujú zvláštne šošovkovité oblaky.
Mnohí ich vnímajú ako energetické brány medzi svetmi.
Ako tiché pripomenutie, že vesmír je omnoho väčší, než dokáže pochopiť myseľ.
Energia tejto brány nás vracia ku koreňom.
Ku spojeniu so Zemou.
Ku dôvere.
Ku vedomiu, že sme doma.
Posolstvo brány
Zapusť korene hlboko do Zeme a tvoje vedomie sa môže dotknúť hviezd.

Zipolite
Na brehu nekonečného oceánu vzniká priestor, ktorý mnohí nazývajú Shambhalou Nového veku.
Miesto, kde sa stretáva sloboda, jednoduchosť a vedomie.
V jemnejších úrovniach je táto brána spájaná s éterickou komunitou Altea.
Svetelným mestom spolupráce, jednoty a tvorenia novej civilizácie založenej na srdci.
Oceán tu symbolizuje nekonečné možnosti.
Každá vlna pripomína, že život sa neustále rodí nanovo.
Posolstvo brány
Nová Zem nezačína zajtra.
Vzniká v každom okamihu, keď si vyberieš lásku.

Kailash je jednou z najposvätnejších hôr planéty.
Nikto na jej vrchol nevystúpil.
Akoby sama hora chránila svoje tajomstvá.
V hinduistickej tradícii je sídlom boha Šivu.
Pána premeny.
Pána rozpustenia starého.
Pána znovuzrodenia.
Kailash nás učí umeniu odovzdania.
Pútnici neprichádzajú dobývať.
Prichádzajú načúvať.
Posolstvo brány
Keď sa prestaneš držať starého, objaví sa priestor pre zázrak.

Každý človek má na Zemi miesto, odkiaľ začal jeho príbeh.
Miesto prvého nádychu.
Miesto predkov.
Miesto rodovej pamäte.
Pre našu rodinu je týmto miestom Ondrašová.
Krajina našej maminky.
Krajina koreňov.
Krajina jednoduchosti.
Tento obraz nesie energiu spojenia s rodom.
S generáciami, ktoré kráčali pred nami.
So silou, ktorú máme uloženú vo svojich bunkách.
Posolstvo brány
Keď poznáš svoje korene, môžeš slobodne rozprestrieť krídla.

Jedno z najtajomnejších miest Britských ostrovov.
Miesto opradené legendami o Avalone, kráľovi Artušovi a Svätom grále.
Mnohí vnímajú Glastonbury ako energetické srdce Zeme.
Miesto, kde sa stretáva mužský a ženský princíp.
Nebo a Zem.
Duch a hmota.
Stúpanie na Tor pripomína cestu človeka do vlastného srdca.
Vrchol nie je cieľ.
Vrchol je spomenutie.
Posolstvo brány
Srdce nepozná oddelenosť.
Srdce pozná cestu domov.

Bajkal je najhlbšie , najväčsie a najčistejšie jazero planéty.
Staršie než väčšina pohorí.
Staršie než mnohé civilizácie.
Mnohí ho nazývajú dušou Slovanstva.
Na ostrove Olchon sa podľa miestnych tradícií stretávajú sily nebies a Zeme.
Tam pri šamanskej skale pri západe slnka sa mi otvorilo vedomie v poznaní vedomia Jednotu všetkého čo je.
Je to miesto modlitby, ticha a hlbokého vnútorného počúvania.
Keď stojíš pri Bajkale, keď sa doň ponátaš,máš pocit, že voda si všetko pamätá.
Každý príbeh.
Každú slzu.
Každú modlitbu.
Posolstvo brány
To najcennejšie v živote nemožno vidieť očami.
Možno to iba precítiť.

Obrovský systém kaňonov severného Mexika ukrýva krištáľovo čisté rieky, vodopády a divokú krásu prírody.
Voda tu prúdi s obrovskou silou.
Nezastavuje sa.
Nehľadá povolenie.
Jednoducho tečie.
Táto brána nás učí cítiť.
Naplno.
Úprimne.
Bez potláčania.
Bez masiek.
Posolstvo brány
Pocity sú jazykom duše.
Keď ich počúvaš, život začne plynúť prirodzene.

Po tisícročia stoja pyramídy ako tichí strážcovia času.
Mnohí bádatelia, mystici a zasvätenci vnímali Gízu ako miesto spojenia Zeme a hviezd. Jej usporiadanie býva spájané s pásom Oriona – hviezdnou mapou zapísanou do krajiny.
V centre tejto brány stojí Sfinga.
Tichá strážkyňa pamäti.
Strážkyňa otázok, na ktoré nemožno odpovedať rozumom.
Len prebudeným srdcom.
Kvet života, pradávny symbol posvätnej geometrie, pripomína základnú matricu stvorenia. Všetko vzniká z jedného zdroja a vracia sa späť do jednoty.
Táto brána nesie energiu rozpamätania.
Nie učenia sa.
Spomínania.
Posolstvo brány
Všetko, čo hľadáš, už od vekov žije vo vnútri teba.

Altaj býva nazývaný srdcom Ázie.
Krajinou, kde vietor rozpráva staré príbehy a rieky nesú pamäť pradávnych vekov.
V tomto obraze sa rieka vinie krajinou ako vlákno duše.
Ako niť, ktorá nás spája s naším pôvodom.
S naším hviezdnym domovom.
Biele jelene kráčajú krajinou ako poslovia čistoty, múdrosti a návratu k podstate.
Neukazujú smer von.
Ukazujú cestu dovnútra.
Posolstvo brány
Nič nemusíš hľadať.
Stačí si spomenúť.

Zo všetkých portálov Zeme je jeden najbližší.
Miesto, kde sa duša narodila.
Miesto, ktoré si vybrala.
Miesto prvého nádychu.
Prvého svetla.
Prvého dotyku života.
Pre nás je touto bránou Slovensko.
Veľká Fatra.
Krajina hôr, lesov, vôd a tichej krásy.
Tento obraz nesie energiu všetkých ostatných brán.
Pretože každá cesta po svete nás napokon vedie domov.
K sebe.
K vlastnej duši.
K vlastnej Zemi.
Posolstvo brány
Najväčší chrám, ktorý môžeš objaviť, žije vo vnútri teba.

Sedona je krajinou červených skál, ticha a zvláštnej prítomnosti.
Mnohí ľudia sem prichádzajú s pocitom, že sa tu niečo otvára.
Nie vonku.
Vo vnútri.
Akoby samotná krajina rozpínala vedomie za hranice bežného vnímania.
Tu sa duša učí počúvať jemné vrstvy reality.
Vnímať to, čo nemožno zmerať.
Vidieť to, čo nemožno uchopiť očami.Sedona pripomína, že vesmír je omnoho väčší, než sa zdá.
A človek tiež.
Posolstvo brány.
Keď sa otvorí vedomie, otvorí sa celý vesmír.

Vysoko medzi horami Peru odpočíva mesto, ktoré dodnes vyžaruje ticho a majestátnosť.
Machu Picchu je symbolom spojenia človeka s nebom, Zemou a vlastnou dušou.
Miestom, kde sa stretáva múdrosť predkov s budúcnosťou.
Kde sa staré premieňa na nové.
Posledná brána kalendára nás vedie k novému úsvitu.
K novému roku.
K novému kroku na ceste vedomia.
Nie je to koniec.
Je to začiatok ďalšieho kruhu.
Posolstvo brány.
Každé ráno je novým zrodením svetla.